ENGLISH

O Tichej a Kôprovej doline

Uprostred Tatranského národného parku, na rozhraní Západných a Vysokých Tatier, sa zachovalo jedno z najväčších území divokej prírody v Európe. Tichá dolina tvorí spolu so svojou menšou sestrou Kôprovou dolinou súvislý prísne chránený celok s rozlohou 8443 hektárov. Majestátne štíty, hlboké pralesy a … dobrých 40 medveďov. Nikde inde v Európe už obdobný prírodný klenot nenájdete. V súčasnosti však toto vzácne územie čelí novej hrozbe!

Tak ako po celé tisícročia aj dnes v tejto drsnej vysokohorskej krajine nerušene vychovávajú svoje mláďatá mohutné medvede. Majú tu dostatok pokoja aj potravy a preto nedochádza ku žiadnym konfliktom s ľuďmi. Je to jediné územie na Slovensku (a pravdepodobne v celej Európe), ktoré je dostatočne veľké a prísne chránené na to, aby v ňom medvede mohli žiť prirodzeným spôsobom. V tajomných sieňach smrekových a limbových pralesov spievajú svoje jarné piesne lásky inde vzácne tetrovy hlucháne - starobylí svedkovia dávnoveku. V lesoch, ktorých sa desaťročia, či celé storočia nedotkla sekera človeka, tu žijú ohrozené druhy živočíchov, húb, machov a lišajníkov, ktoré v bežných hospodárskych lesoch nenájdeme.

Národný park alebo hospodársky les!?

Po veternej smršti 19. 11. 2004, ktorá v Tatranskom národnom parku vyvrátila a polámala stromy na ploche 12 500 hektárov, zostal polom v Tichej a Kôprovej doline ponechaný na prirodzený vývoj. Naopak na 93 percentách Národného parku bolo všetko kalamitné drevo vyťažené pre hospodárske spracovanie. V Tichej doline môžeme pozorovať, akým fascinujúcim spôsobom vyrastá nový les, rozmanitejší, pevnejší - prirodzený. Tak, ako sa obnovoval po nespočetných predchádzajúcich víchriciach, či iných prírodných kalamitách - bez zásahu človeka.

Už dnes sa na postihnutých plochách nachádzajú tisícky semenáčikov - najmä jarabiny a smreky, ale aj jedle, osiky, jelše, brezy a javory. O budúcnosť lesa preto nemusíme mať obavu. V polomoch žije viac druhov organizmov ako v zelenom lese, ktorý sa tam nachádzal pred kalamitou. Medzi popadanými stromami si medvede a vlky nachádzajú bezpečné brlohy, datle si v polámaných stromoch budujú dutiny, v ktorých neskôr hniezdia ďalšie druhy vtákov. V odumretých stromoch žijú stovky druhov bezstavovcov, húb a mikroorganizmov.

Podkôrny hmyz nie je možné v národnom parku, t.j. v nehospodárskych lesoch, označovať za škodcu. Je nedielnou a životne dôležitou súčasťou horských lesných ekosystémov. Výskyt podkôrneho hmyzu naopak výrazne zvyšuje biodiverzitu a dočasný nárast jeho populácie je nevyhnutný pre prirodzenú obnovu smrekových porastov už po milióny rokov. Ťažba kalamity by teda vôbec nepomohla ochrane ekosystému, práve naopak by nezvratne narušila prirodzené procesy, zničila by biotopy vzácnych druhov organizmov viazaných na odumreté drevo aj semenáčiky rastúce v podraste. Pôda poškodená ťažkými mechanizmami prestáva zadržiavať vodu. Les, ktorý vznikne na vyťaženej ploche bude umelý, biologicky chudobný a o ďalších 80 - 100 rokov pravdepodobne opäť podľahne vetru alebo podkôrnemu hmyzu. Prirodzene vzniknutý les je oproti tomu podstatne odolnejší (viď odborné podklady). Vo všetkých vyspelých krajinách sú v národných parkoch chránené prírodné procesy a nie hospodárske záujmy lesných závodov!

Ťažbou dreva sa poškodili vzácne biotopy chránených druhov a vláda porušuje svoje predchádzajúce vyjadrenie, v ktorom informovala Európsku komisiu, že v Tichej a Kôprovej doline zostane kalamita ponechaná na prirodzený vývoj. Slovensku preto hrozia vážne sankcie za porušenie európskej legislatívy. Všetky vyspelé národy si uvedomujú, že národné parky majú neporovnateľne väčšiu hodnotu, ako je cena popadaného dreva. V ľuďmi pozmenenej krajine sú poslednými ostrovmi, kde môžeme pozorovať fascinujúce prírodné procesy a schopnosť voľnej prírody vysporiadať sa s prírodnými kalamitami. Víchrice, polomy, či podkôrny hmyz sú súčasťou lesných ekosystémov milióny rokov. Motorové píly nie.

Udalosti po víchrici v novembri 2004

Po kalamite v roku 2004 sa rozpútala vášnivá debata o budúcnosti Tatier. Skôr ako bola diskusia ukončená vo forme zonácie, ktorá by definitívne rozdelila územie na časť ponechanú pre prírodu (A-zóna) a časť vyčlenenú pre ľudské hospodárske záujmy (B a C- zóna), bolo vyťažených 93 % kalamity. Zvyšných 7 % územia sa podarilo dočasne zachrániť spoločným úsilím Správy Tatranského národného parku, mimovládnych organizácií a vedcov. Koncepciu vytvorenia rozsiahlej A-zóny, vrátane Tichej a Kôprovej doliny, podporili viaceré vedecké autority, konferencie aj misia IUCN (svetová únia ochrany prírody).

Napriek tomu, zodpovední politici a štátni úradníci stále podliehajú tlakom lesníckej a developerskej loby a snažia sa znižovať výmeru najprísnejšej ochrany v národnom parku. Štátna ochrana prírody vytvorila účelovú štúdiu, ktorá navrhuje ťažbu v Tichej a Kôprovej doline aj napriek tomu, že je to v rozpore s vedeckými poznatkami a ťažbou by došlo k poškodeniu viacerých v EÚ chránených druhov a biotopov. Účelová je aj nová metodika tvorby zonácie aj zloženie komisie, ktorá navrhuje A-zónu Národného parku. Tlak na ťažbu v Tichej a Kôprovej doline neustáva aj napriek tomu, že ťažba nemá zmysel z dôvodu boja s podkôrnym hmyzom a ležiace drevo má veľmi nízku kvalitu.

Politici a Štátne lesy TANAPu sa snažia zneužit administratívne chyby vo výnose MŽP, platnom od 1. apríla 2005. V tomto dokumente došlo k stovkám chýb na celom území Slovenska vrátane mnohých rezervácií. Okrem iného výnos chybne pridelil 4. stupen ochrany aj na casti Tichej a Kôprovej doliny. Návrhy zonácie, ktoré vypracovala S-TANAPu a komisia vymenovaná predchádzajúcim ministrom ŽP, správne ponechávali celé územie Tichej a Kôprovej doliny v piatom stupni. Z hľadiska ochrany prírody je nevyhnutné, aby bolo celé územie oboch dolín kompaktne zahrnuté do najprísnejšie chránenej A zóny.

Je dôležité tiež podotknúť, že všetky predmetné územia, aktuálne ohrozované ťažbou sú v štátnom a nie v súkromnom vlastníctve. Medializované sťažnosti súkromných vlastníkov sú teda úplne irelevantné.

Ďalej na Odborné podklady